[...] "Mám pre teba návrh." Priklonilo sa to dopredu tak ako moja kamarátka April, keď mi chce vyzradiť nejaké tajomstvo, napriek tomu, že žiadne z jej tajomstiev za to nestoja. Alebo ani nie sú skutočnými tajomstvami. "Ak nikomu neprezradíš že som tu, mohol by som napraviť tvoje oči."
"Ale vypadni!"
Párkrát to zažmurkalo. "Presne o to sa snažím."
"Čo tým myslím je, že to nedokážeš urobiť!"
"Prečo nie?"
"Veď zatiaľ nič nedokázalo napraviť moje oči, okrem okuliarov."
"Ja mám ale určité schopnosti. Uvidíš, pokiaľ…”
"...nikomu o tebe nepoviem?"
"O to v podstate ide."
„A ako môžem vedieť, že ma neoslepíš? Mohol by si byť ako tí telemarketori, ktorí sľubujú, ale pritom klamú.“
Začalo sa to nadúvať, a znova sa to oddulo. "Nič také by som neurobil žiadnemu stvoreniu, ktoré mi neublížilo."
"To znamená, že ak by som ti ublížila, ty by si bol schopný ma oslepiť?"
"Záleží na tom."
"A ak mi dáš doporiadku moje oči a nikomu o tebe nepoviem, odídeš z našich polí?"
"Presne o to mi ide!" [...]