[...] „Mám návrh.“ Naklonilo sa to bližšie presne ako moja kamarátka April, keď mi chce povedať tajomstvo, aj keď jej tajomstvá za nič nestoja. Vlastne to ani nie sú poriadne tajomstvá. „Ak nikomu neprezradíš, že som tu, môžem ti napraviť oči.“
„Ale netrep!“
Párkrát to zažmurkalo. „Netrepem sa.“
„Snažím sa povedať, že také niečo nedokážeš!“
„Prečo nie?“
„Nikto iný mi nevedel napraviť oči. Jedine s okuliarmi.“
„Mám určité schopnosti. Budeš znova vidieť, samozrejme, pokiaľ...“
„...pokiaľ o tebe nikomu nepoviem?“
„V tom spočíva podstata.“
„Ako môžem vedieť, že ma neoslepíš? Možno si ako tí telemarketéri, čo nasľubujú kadečo, ale celý čas len klamú.“
Znovu to začalo krúžiť rukami. „Nemám dôvod robiť niečo také niekomu, kto mi nijako neublížil.“
„Takže ak by som ti ublížila, oslepíš ma?“
„To nepotrebuješ vedieť.“
„A ak mi napravíš oči a nikomu o tebe nepoviem, odídeš potom z našich polí?“
„Presne tak!“ [...]

… “Mám návrh.” Predklonilo sa, tak ako to robieva moja kamoška April, keď chce povedať tajomstvo, aj keď žiadne z jej tajomstiev nestojí za to. Alebo dokonca nie je ani ozajstným tajomstvom. “Ak nepovieš nikomu, že som tu, môžem ti napraviť zrak.”
“To nemyslíš vážne!”
Niekoľko krát žmurklo. “To je presne to, čo sa snažím urobiť.”
“Tým chcem povedať, že to nesmieš spraviť!”
“Prečo nie?”
“Nuž, nikto iný mi doposiaľ nedokázal napraviť zrak, okrem okuliarov.”
“Ja mám určité schopnosti. Uvidíš, pod podmienkou, že…”
“… Nikomu o tebe nepoviem?”
“To je podstata. O to tu ide.”
“Ako môžem vedieť, že ma nepripravíš o zrak? Mohlo by si byť ako jeden z tých predajcov cez telefón, ktorí sľubujú, ale totálne klamú.” Opäť ho začalo okľukou privádzať k cieľu. “Takú vec by som nespravilo stvoreniu, ktoré mi neublížilo.”
“Znamená to, že keby som ti ublížil, mohlo by si ma pripraviť o zrak?”
“To je všetko čo v tejto chvíli potrebuješ vedieť.”
“A ak mi napravíš zrak a ja o tebe nikomu nepoviem, odídeš z našich polí?”
“To je podstata.”…

[...] "Mám pre teba návrh." Priklonilo sa to dopredu tak ako moja kamarátka April, keď mi chce vyzradiť nejaké tajomstvo, napriek tomu, že žiadne z jej tajomstiev za to nestoja. Alebo ani nie sú skutočnými tajomstvami. "Ak nikomu neprezradíš že som tu, mohol by som napraviť tvoje oči."
"Ale vypadni!"
Párkrát to zažmurkalo. "Presne o to sa snažím."
"Čo tým myslím je, že to nedokážeš urobiť!"
"Prečo nie?"
"Veď zatiaľ nič nedokázalo napraviť moje oči, okrem okuliarov."
"Ja mám ale určité schopnosti. Uvidíš, pokiaľ…”
"...nikomu o tebe nepoviem?"
"O to v podstate ide."
„A ako môžem vedieť, že ma neoslepíš? Mohol by si byť ako tí telemarketori, ktorí sľubujú, ale pritom klamú.“
Začalo sa to nadúvať, a znova sa to oddulo. "Nič také by som neurobil žiadnemu stvoreniu, ktoré mi neublížilo."
"To znamená, že ak by som ti ublížila, ty by si bol schopný ma oslepiť?"
"Záleží na tom."
"A ak mi dáš doporiadku moje oči a nikomu o tebe nepoviem, odídeš z našich polí?"
"Presne o to mi ide!" [...]